Repertoár

Süskindov Kontrabas ako láska a nenávisť (denník PRAVDA)

 

Monodramatické divadelné texty v sebe skrývajú vždy viacero úskalí. Jedno hádam z tých najväčších - odpoveď na otázku, prečo postava nahlas hovorí o veciach, o ktorých by mala radšej na verejnosti mlčať, alebo iba opatrne hovoriť najbližším priateľom - Süskindov Kontrabas nemá. Dôvod je veľmi jednoduchý: postava ich musí povedať nahlas, pretože jej repliky sú vystavané ako spoveď a navyše - rozpráva v situácii, keď stráca zábrany.

Základný príbeh Kontrabasu však nie je až taký vážny a na hrane spoločenskej prípustnosti. Je tragikomickým príbehom o Kontrabasistovi - ako sám hovorí - v „treťom rade", ktorý roky tajne miluje mezzosopranistku. A keďže je už mužom v zrelšom veku, situácia je pre neho o to ťažšia, pretože už nemá žiadny dôvod, aby bol sám. Iba svoj návyk na samotu s kontrabasom - čo je základom komického vyznievania jeho peripetií.

Dramaturgia Slovenského komorného divadla (v spolupráci s Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave) mala pre výber hry vzácny dôvod. Syn Františka Výrostka - František - je kontrabasista a ako potomok divadelníka má skúsenosti aj s herectvom. Oboje v inscenácii režisér Roman Polák naplno zúročil.
Výrostko mladší v postave jedného z Kontrabasistov nemoherne vytváral mladšie alter ego staršieho Kontrabasistu a súčasťou jeho postavy bola aj hra na skutočný hudobný nástroj. Tak ako syn virtuózne predvádzal najrozmanitejšie ukážky zo známych i menej známych skladieb (i vlastnú skladbu), tak otec rovnocenne s jeho výkonom vytváral silne realistický obraz osamelého muža. Navyše s veľkým zmyslom pre detail, karikatúrny nadhľad a pochopenie všetkých slabostí postavy. V ufúľanej odhlučnenej izbe - zapratanej chladničkou plnou pív, stojanom na noty, dlhým stolom, stoličkami, metronómom atď. - dokázal dojať, rozosmiať, prinútiť k zamysleniu i rozosmutniť. Ale hlavne - sprostredkoval nám pohľad do chlapskej duše, ktorá v mene lásky, sexu a zamilovanosti sníva až tak, že jej to škodí.

Kontrabasovo alter ego síce nebolo vytvorené ako činoherná postava, ale ako hudobno-symbolická, súhra medzi významom konania oboch Kontrabasistov bola plnoplastická. Vysvetľovanie odporu, nenávisti a utrpenia ku kontrabasu staršieho Kontrabasistu dopĺňal hudobne a nemoherne tak, že sa stal jeho protikladom - zosobnením Kontrabasistovej lásky k svojmu nástroju i hudbe. Niekde síce k tomu režisér použil ošúchanejšie prostriedky ako opakujúce sa poetické znehybnenie pri činoherných monológoch jeho „predlohy" bez významového posunu či skrytie sa do obalu na kontrabas pri dokončení spomienok na nenávisť k matke a otcovi, ktorá bola dôvodom Kontrabasistovej voľby práve tohto nástroja. Vcelku však konanie Kontrabasistov vytváralo jednotu - uboleného mužského ega a jeho mladého hudobného ega - plného už dávno zabudnutých túžob.
Inscenácia otca a syna Františkov Výrostkovcov sa určite dlho udrží na repertoári. A určite tým jediným dôvodom nebude ich príbuzenský vzťah.

Hodnotenie Pravdy: 4/5
Paktrick Süskind: Kontrabas / réžia: Roman Polák / scéna a kostýmy: Jozef Ciller / hrajú: František Výrostko a František Výrostko ml. / premiéra: 17. októbra v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava Bratislava

Dagmar Inštitorisová, divadelná kritička | 23.10.2014 09:00
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Bulletin