Z histórie

Slovenské komorné divadlo v Martine vzniklo roku 1944 ako druhé profesionálne divadlo na Slovensku. V divadelnom Martine sa už po vzniku ČSR začalo uvažovať o založení profesionálneho divadla. Existovala tu silná ochotnícka tradícia, šľachtená Slovenským spevokolom; vyspelé slovenské publikum, ktoré bolo už polstoročie naučené chodiť na slovenské divadelné predstavenia a Národný dom, priestor vhodný na realizáciu profesionálnej divadelnej prevádzky. Profesionálne divadlo však vzniklo strategicky v Bratislave, novom hlavnom meste Slovenska roku 1920, transformáciou Východočeskej divadelnej spoločnosti a hrávalo prevažne po česky. Reálna transformácia Slovenského spevokolu na profesionálne divadlo sa začala v štyridsiatych rokoch 20. storočia, vďaka iniciatíve ľudí, akými boli podpredseda Ústredia slovenských ochotníkov Ján Marták, redaktor časopisu Naše divadlo Ivan Turzo, správca Matice slovenskej Jozef Cíger-Hronský, tajomník literárneho oddelenia Slovenského rozhlasu Gabriel Rapoš a herec a režisér Andrej Bagar. Na rozdiel od Slovenského národného divadla v Bratislave, Slovenské komorné divadlo v Martine nikto dekrétom zhora nezakladal, ale vzniklo prirodzene, z vnútornej potreby mesta a slovenských ochotníkov. Ona vnútorná zázračná životodarná sila sa tiahne celými jeho dejinami.
Prvá premiéra novozaloženého divadla sa uskutočnila za dosť dramatických okolností 22. januára 1944. V réžii Andreja Bagara SKD uviedlo Verhaerenovho Filipa II., protitotalitnú inscenáciu, ktorou SKD jasne manifestovalo, na ktorej názorovej strane stojí. (Túto hru zahrali herci berlínskeho Deutsches Theater pohostinsky v Bratislave roku 1933, emigrujúc pred Hitlerom.) Inscenáciu zakázali, čo neznamenalo len politickú represáliu voči mladému divadlu, ale to aj vážne ohrozilo jeho samotnú existenciu. Následne divadlo nedostalo od štátu žiadnu finančnú podporu a prežilo len vďaka dotácii Matice slovenskej, tlačiarne Neografia a iných firiem.

Divadlo niekoľkých názvov
Za takmer 65 rokov svojej existencie prešlo Slovenské komorné divadlo mnohými etapami. Na základe žiadosti osadenstva divadla a rozhodnutím Divadelnej a dramaturgickej rady zo dňa 29. augusta 1950, s platnosťou od 1. januára 1951, sa zmenil názov Slovenského komorného divadla divadla na Divadlo Slovenského národného povstania. Martinské divadlo však nieslo tento názov len niekoľko mesiacov. Už 6. októbra 1951, v rámci osláv Dňa československej ľudovej armády, sa uskutočnil slávnostný akt premenovania divadla na Armádne divadlo. Od 1. augusta 1960 prešlo martinské divadlo opäť pod civilnú správu a vrátilo sa k názvu Divadlo Slovenského národného povstania. Tento názov pretrval 43 rokov. 1. septembra 2003 divadlo ako posledné v Turci vypustilo zo svojho názvu SNP a vrátilo sa k svojmu pôvodnému názvu Slovenské komorné divadlo, pod ktorým vzniklo roku 1944.

Slovenské komorné divadlo malo významný vplyv na formovanie divadelníctva na Slovensku. Bolo hereckou „liahňou". Niektorí herci mu zostali verní po cely život (Naďa Hejná, Emil Horváth st., Katka a Jaroslav Vrzalovci, Štefan Mišovic, Eliška Nosálová a ďalší), z mladšej generácie spomeňme Františka Výrostka, Jána Kožucha, Michala Gazdíka, Martina Horňáka, Janu Oľhovú, Petronelu Valentová, Evu Gašparovú... Ďalší, po prvých krokoch, ktoré viedli do martinského divadla (Hana Meličková), či po viacerých postavách a rokoch, odišli. Z tých starších spomeňme hereckú generáciu Ctibora Filčíka (Jozef Kroner, Elo Romančík, Mária Kráľovičová, Karol Machata, Vlado Műller, Eduard Bindas, Štefan Kvietik, Ivan Letko, Eva Krížiková, Eva Rysová...), z tých strednej generácie spomeňme Emila Horvátha ml., Martu Sládečkovú, Ivana Romančíka, Petra Bzdúcha, Milana Kňažka, Mariána Geišberga, Ľubomíra Pauloviča, Mateja Landla... Z režisérskych osobností tu pôsobili Andrej Bagar, Martin Hollý, Miloš Pietor, Peter Sherhaufer, Ľubomír Vajdička, Stanislav Párnický, Roman Polák, Matúš Oľha či Štefan Korenči. Slovenské komorné divadlo vždy dokázalo zanietiť a inšpirovať mladých tvorcov a bolo tvorivou dielňou súčasného divadla. To potvrdzuje aj hosťovanie martinského divadla na prestížnych medzinárodných festivaloch (Moskva, Belehrad, Toruň, Wroclav, Edinburg, Skopje, Cividale, Záhreb, Expo 2000 Hannover, Kolín nad Rýnom, Báčsky Petrovec, Hradec Králové, Praha, Plzeň, Český Těšín, Poľský Těšín, Olomouc, Zlín, Nitra) či ocenenie jeho tvorby.

Najvýznamnejšie aktivity Slovenského komorného divadla v oblasti prezentácie slovenskej divadelnej kultúry v zahraničí:
2007
  • účasť na festivale Další břehy v Opave, Divadelní flóra v Olomouci, Setkání 2007 Stretnutie v Zlíne, Divadlo Európskych regiónov v Hradci Králové, na medzinárodnom festivale Divadlo v Plzni, Festivale divadiel Moravy a Sliezska v Českom Těšíne a na medzinárodnom festivale JoakimInterFest v srbskom Kragujevaci s inscenáciou hry A. P. Čechova Ivanov
  • účasť na na festivale Bez hranic v Českom Tešíne s inscenáciou Štúrovci (koncert zrušený)
2006
  • účasť na medzinárodnom festivale Divadelná Nitra s inscenáciou hry A. P. Čechova Ivanov, ktorá získala 5 divadelných ocenení DOSKY za najlepšiu inscenáciu, réžiu, scénu, kostýmy a scénickú hudbu sezóny 2005/2006
  • účasť na festivale Slovenské divadlo v Prahe, Setkání 2006 Stretnutie v Zlíne a  Divadlo európskych regiónov v Hradci Králové s inscenáciou hry M. Bulgakova a D. Gombára Dog´s Heart (divadelná pitva)
  • účasť na festivale To najlepšie z humoru na slovenskej scéne v Mladej Boleslavy s inscenáciou hry M. Gavrana Zabudni na Hollywood
2005
  • účasť na festivale Slovenské divadlo v Prahe s inscenáciou hry J. Gregora-Tajovského Nový život (oprašovačka)
  • účasť na Festivale divadiel Moravy a Sliezska v Českom Těšíne s inscenáciou hry M. Bulgakova a D. Gombára Dog´s Heart (divadelná pitva)
2004
  • účasť na srbsko - slovenskom festivale Petrovské dni divadelné v Báčškom Petrovci s inscenáciou hry J. G. Tajovského Nový život (oprašovačka), ktorá vznikla pri príležitosti 60. výročia založenia Slovenského komorného divadla
2003
  • účasť na slovensko-nemeckom festivale v Kolíne nad Rýnom s inscenáciou dramatizácie románu G. Vámoša Atómy Boha
2001
  • účasť na festivale Setkání 2001 Stretnutie (prezentácia prvého uvedenia dramatického textu na českej a slovenskej scéne) s inscenáciou hry V. Klimáčka Rozkvitli sekery
2000
  • účasť na Expo 2000 v Hannoveri s inscenáciou dramatizácie prózy K. Royovej Bez Boha na svete

1999

  • účasť na festivale Eurokaz v Záhrebe s inscenáciou dramatizácie románu G. Vámoša Atómy Boha
1998
  • účasť na festivale Nové európske divadlo v Moskve s inscenáciou scénickej kompozície textu J. H. Vajanského Pustokvet

1996

  • účasť na festivale Mittelfest - Identita 1996 v severotalianskom Cividale s inscenáciou dramatizácie Timravinej prózy Skon Paľa Ročku
1995
  • účasť na Medzinárodnom festivale v macedónskom Skopje s inscenáciou hry N. V. Gogoľa Bláznove zápisky
1991
  • inscenácie Baal a Dotyky a spojenia na svetovom festivale v škótskom Edinburghu, kde Dotyky a spojenia získali prestížne novinárske ocenenie denníka The Guardian - Critics´ Choice 1991 a túto značku kvality mohlo naše divadlo používať na propagačných materiáloch po dobu 1 roku
1990
  • účasť na Medzinárodnom činohernom festivale v Moskve s inscenáciou hry B. Brechta Baal
  • účasť na medzinárodnom festivale BITEF v Belehrade a na Festivale otvoreného divadla vo Wroclavi s inscenáciou hry P. Marivauxa Dotyky a spojenia
  • účasť na festivale Na hranici v Poľskom Tešíne s incenáciou hry V. Havla Audiencia