picture Neznámy
Neznámy
 

Hra Neznámy významného slovenského spisovateľa Júliusa Barča-Ivana uzrela svetlo divadelného sveta 27. mája 1944 práve na javisku Národného domu v Martine. Barč ju písal počas druhej svetovej vojny v období Slovenského štátu ako alegóriu na vtedajší, predovšetkým mravný stav spoločnosti. Inscenáciu tejto hry sme sa rozhodli opäť uviesť v martinskom divadle predovšetkým z dvoch dôvodov. Ten prvý je čisto formálny, vonkajškový. Tohto roku si pripomenieme sté výročie narodenia Júliusa Barča-Ivana, a to 1. mája, iba niekoľko dní po našej premiére. Sme presvedčení, že Barč si okrem slávnostných príhovorov a niekoľkých spomienok nepochybne zaslúži aj pripomenutie tvorivé, pretože jeho dielo prežilo dobu svojho vzniku a vnímame ho stále ako živé, v mnohých ohľadoch prekonávajúce hranice našej literárnej malosti či provinčnosti.

Ten druhý dôvod je však rýdzo umelecký. Barčovu hru Neznámy považujeme za jeden z vrcholov nie iba autorovej tvorby, ale slovenského dramatického umenia vôbec. To, čo si Barč v Neznámom ako autor „dovolil", nemá, pokiaľ nám je známe, priveľmi obdobu ani vo svetovej literatúre, s veľkou a svetlou výnimkou Dostojevského, ktorý podobný motív použil v Bratoch Karamazovcoch. Ide o osobu Ježiša Krista. Práve on je tým Neznámym, ktorý prichádza do akéhosi stredovekého mesta a svojím druhým príchodom na svet spôsobuje obrovský rozruch medzi „jednoduchými" ľuďmi, ktorí s nadšením prijímajú jeho spasiteľskú lásku. Celkom inak sa však k Neznámemu stavajú mocní tohto sveta, pretože ho odmietnu a dokonca odsúdia podobne, ako to urobili mocní tohto sveta pred dvetisíc rokmi.

Neznámy je majstrovské a hlboké dielo zrelého autora, ktorý bol okrem iného vyštudovaným evanjelickým kňazom. Hra vo všetkých aspektoch prekračuje dobové ohraničenie a je všeplatným a nadčasovým posolstvom nepokojnej umeleckej duše, rozochvenej z poznania, že človek je natoľko egoistický, ctibažný, po moci a vlastnej sláve túžiaci tvor, že je schopný tvrdo a nekompromisne vyhnať zo svojho stredu to najkrajšie a najveľkolepejšie posolstvo lásky, nádeje a viery, ktorú pre všetky generácie modernej doby reprezentuje Boží syn. Toto znepokojujúce umelecké posolstvo je racionálne a zároveň nesmierne emocionálne. Hra nie je mystériom, je skôr orientovaná na „hĺbkový" prieskum ľudskej psychológie. Práve dnes, keď sa svet otriasa v kríze, ktorá zďaleka nie je iba ekonomická, ale v mnohých aspektoch aj krízou hodnôt, si mnohí začínajú uvedomovať, ako veľmi to súvisí s povrchným a formálnym prístupom k vlastnej podstate európskej kultúry, ktorá bola založená predovšetkým na diele Neznámeho. Neznámeho Boha, ktorého poznáme často iba po mene, ktorého Slovo však často povrchne odmietame.

Ako sme už povedali, Barč sa narodil 1. mája, v deň, ktorý sa neskôr oslavoval ako sviatok práce. Zomrel ako štyridsaťštyriročný 25. decembra na Prvý sviatok vianočný. Sú to dátumy, ktoré zároveň symbolizujú dva najsilnejšie aspekty jeho tvorby - na jednej strane jej nesmierne silný sociálny rozmer, a na strane druhej rozmer duchovný. Naša inscenácia chce výsostne v súlade s týmito dvoma pólmi Barčovej tvorby divadelným jazykom pripomenúť, že je zbytočné riešiť sociálne otázky ľudstva, ak v živote moderného človeka pomaly vysychá jeho najvlastnejší duchovný prameň.

Realizačný tím:

Autor: Július Barč-Ivan
Dramaturgia: Peter Kováč
Scéna: Jaroslav Valek
Kostýmy: Peter Čanecký
Hudba: Dano Heriban
Foto: Braňo Konečný
Réžia: Ján Sládeček

Osoby a obsadenie:

Mešťanosta: Martin Horňák
Šľachtic Orlando: Viliam Hriadel
Magister Leonard: Ján Kožuch
Lenius: František Výrostko
Servitius: Michal Gazdík
Ferro: Dominik Zaprihač
Rocco: Ivan Kollár
Posol: Peter Butkovský
Stráž: Rastislav Zelina

Premiéra inscenácie:

24. 4. 2009

Derniéra inscenácie:

15. 05. 2010

Plagát

Bulletin

Partneri inscenácie