picture Tango
Tango
 
„Otrávili ste tou svojou slobodou všetky generácie pred vami aj po vás."
Sławomir Mrożek Tango „Najdôležitejšie v tejto hre je asi zachovať pomer medzi tragickým a komickým a dosiahnuť tretiu kvalitu, jedinú možnú v tomto svete, tragikomickosť. Celú hru posúvame o štyridsať rokov neskôr. U nás nebude trojgeneračným konfliktom, ktorý vychádza z poľskej šľachtickej tradície, ale len dvojgeneračným problémom. Text je zaujímavý a aktuálny, pretože sa tam objavujú témy roku 68, tak ako ich vidíme z dnešného uhla. Objavuje sa tam generácia, ktorá rok 68 zažila v rozpuku mladosti. Nie však tá, ktorá protestovala proti ruským tankom, ale tá, ktorá hádzala dlažobné kocky v Latinskej štvrti v Paríži. Ako táto generácia vyzerá dnes, ako vyzerajú jej deti? Práve táto generácia sa v produktívnom veku dostala do establišmentu a v tejto chvíli ovplyvňuje chod sveta." Rastislav Ballek, režisér

▄ Výber pre inscenovanie tohto textu nebol vôbec náhodný. Onedlho uplynie už 40 rokov od toho fascinujúceho a zároveň hrozného roku 1968, keď celým svetom prebehla vlna protestov a demokratizačno-emancipačných snáh, ktoré výrazne zmenili vnímanie sveta. Globálne občianske hnutia (environmentálne, feministické, etnické, kultúrne a pacifistické...) sa snažili nastoliť úplne nové kritéria spoločenského blaha, vymanené spod požiadaviek konzumu, konvencií, autorít, tradícií a byrokracie. Tento občiansky pohyb odmietol oveľa viac než len kapitalizmus, spochybnil autoritu samú o sebe, požadujúc právo na slobodnú a zmysluplnú existenciu, na radikálnu zmenu kvality každodenného života.
▄ Mrożkove Tango malo v martinskom divadle premiéru 19. septembra 1969 v réžii Stanislava Párnického. V tom čase to bol odvážny tanec, symbolizujúci veľmi pravdivú veštbu temnej totalitnej budúcnosti. Aké Tango však budeme tancovať roku 2008? Rovnaký text, ktorý Mrożek napísal roku 1964, bude interpretovaný o generáciu neskôr. Príbeh sa nebude odohrávať v meštianskom salóne, ale v ateliéri akčného umelca Stomila, ktorý ako večné dieťa šesťdesiatych rokov živí zo svojho komerčného úspechu strýkov, tety, ale aj tých, o ktorých nevieme, kto vlastne sú. Do tohto tvorivého, voľnomyšlienkárskeho prostredia sa vracia Stomilov syn Artúr, ktorý je zdesený obludnou tolerantnosťou a nekonformizmom svojich rodičov. Je stratený v živote, v ktorom neplatia žiadne zásady a morálka, ale vládne ľahostajnosť, rozklad a anarchia. Rozhodne sa preto obrodiť svet, obnoviť staré konvencie, oživiť systém starých hodnôt a prostriedkom k tomu má byť svadba so sesternicou Alou. Svadba je tu až alchymistickým symbolom objavenia vlastného ja, znovuzjednotenia protikladov, navrátenia sveta do starého poriadku - k rajskému stavu Adama a Evy pred vyhnaním z raja. Čo sa však stane, keď si Artúr uvedomí, že stará forma svet nedokáže spasiť? Hľadá ďalej, hľadá ideu, ale čo je v súčasnom svete, ktorý sa stal fraškou, tá pravá idea? Boh? Šport? Experiment? Pokrok? Smrť? Moc?
▄ Generačný posun umožní reflektovať spoločenské zmeny za posledných 40 rokov, a to nielen z česko-slovenského „tankového" pohľadu, ale v globálnejšom kontexte - nepôjde totiž o filozofické podobenstvo o totalitnej moci. Naopak, Tango bude komédiou, pretože v súčasnom svete, keď život sa stal fraškou, už tragédia nie je možná.

Realizačný tím:

Autor: Sławomir Mrożek
Preklad: Milan Lasica
Dramaturgia: Zuzana Pálenčíková, Róbert Mankovecký
Scéna: Tom Ciller
Kostýmy: Marija Havran
Hudba: Róbert Mankovecký
Pohybová spolupráca: Ondrej Šoth
Fotograf: Braňo Konečný
Réžia: Rastislav Ballek

Osoby a obsadenie:

Premiéra inscenácie:

11. 4. 2008

Derniéra inscenácie:

20. 10. 2010

Bulletin

layout Tango

Spot

Partneri inscenácie